Prvá vec, ktorú sa o Bruseli dozviete keď sa snažíte niečo načítať je, že sa delí na dva a to je teda, ale veľká pravda (normálne čakám už len ojeby , ale toto nie). Horný a dolný. Horný aristokratický, dolný plebejský a tak to aj je. Pod kopcom (Kunstberg) úzke uličky plné turistov, ak sú to tlstý američania tak veľmi plné a veľmi ufunené, shaby obchodíky (ako sa to povie po slovensky?) s gýčovými suvernírmy, prvoplánové náisy... Nad ním krásne parky, záhrady s elegantnými alejami, klasicistické paláce, široké a čistučké bulváry, opulentné obchody, galérie, banky. Dole zamračené, sivo, teskne, sentimantálne a všelijako, hore slnečno, čistý vzduch, vetrík, nadšenie.
Ešteže sme hore, však? (alebo je to tým počasím keď som dorazil a stratil sa)
Proste dve mestá, veľmi divné, ako táto krajina, dve krajiny, to čo neboli ani nebude (asi). Hore neexistujúca šľachta, dole burácajúci turistický ruch a EU a vyzerá to naopak, zasa čakám logiku?